Burst režim Fenix BC30 vzbudí rešpekt aj u aút

S Alešom sme sa zoznámili zhruba pred dvoma rokmi, keď sadol na bicykel a vyrazil sa len tak vykúpať k Severnému moru. Cestu mu, samozrejme, osvecovalo cyklosvetlo Fenix BC30. Bral to vtedy ako rehabilitáciu pre svoj členok, ktorý si vymkol pri behu z Milešovky. Ale pravdepodobne mu tie necelé tri dni šliapania neboli dosť, pretože sa v roku 2017 prihlásil na preteky Transatlantic Bike Race, kde za 7 dní 11 hodín a 32 minút prešiel 2500 kilometrov okolo Írska a skončil na 4. mieste. Tento rok v lete k tomu pridal North Cape 4000, závod, ktorý sa ide naprieč Európou a meria viac než 4000 kilometrov. Došiel druhý za 11 dní 18 hodín a 32 minút. Proste ideálny človek na záťažové testovanie našich cyklosvetiel.

Predstav nám, prosím, pár slovami závod, ktorý si absolvoval.

Ten závod sa volá North Cape 4000, ako už hovorí názov, jedná sa o závod na viac ako 4000 km. Viedol z talianskej Gardy z mesta Arco až do Nórska, na najsevernejší európsky bod North Cape. V súčte 4350 km a prevýšenie v celku nejakých 23 km.

To znamená, že sa išlo z juhu Európy až na úplný sever.

Áno. A ešte doplním, že to bol závod bez supportu, to znamená žiadne občerstvovačky, servisy, nie je zabezpečené nič, všetko si vezie človek na bicykli. Nikto mu nesmie pomôcť, všetko si rieši sám. Jedlo si nakúpiš po ceste na benzínkach alebo v Mekáči. Na spanie sa zložíš buď niekde do priekopy a zaspíš, alebo si jednoducho nájdeš nejaké ubytovanie atď. Takže všetko na bicykli i mimo neho si istí človek úplne sám za seba. Veľké dobrodrúžo. :-)

Na tak dlhej ceste sa asi výrazne menia svetelné podmienky.

Presne tak. Na začiatku som potreboval svetlo stále. Bolo to koncom augusta a už okolo deviatej, desiatej prichádzala tma, ktorá bola až do štvrtej, pol piatej ráno. Od polovičky Fínska až nakoniec už bolo vidieť aj v noci. Svetlo síce nebolo potrebné, ale aj tak sme svietili, aby protiidúci vodiči videli nás. Už to nebolo o tom vidieť, ale byť videný.

Dokážeš nám popísať kvalitu ciest, po ktorých ste išli? Boli to cesty alebo skôr cyklotrasy?

Tento závod sa trošičku líšil od podobných pretekov, kedy si každý jazdec dizajnuje trať sám. Každý musí už mesiac pred pretekmi ležať doma nad mapami a chystať si svoju trasu. Tu bola trasa fixná, čo zaručovalo aspoň minimálnu bezpečnosť pretekárov. Hlavným dôvodom je, že sa ide nonstop bez spánku. Niektorí jazdci, ako napríklad ja, idú nonstop prvé dva dni. Preto bola navrhnutá taká trasa, ktorá bude v rámci možností pre cyklistov čo najviac bezpečná. Takže sa často využívali cyklotrasy, často cesty nižších tried. Napríklad Taliansko sme prešli celé cez cyklotrasy, tam sme vôbec nevyšli na normálne cesty, Rakúsko viacmenej tiež, Česko hlavne po cestách, pretože tu toľko cyklotrás nie je, ale zase to boli cesty nejaké tretej, štvrtej triedy, takže občas nie veľmi kvalitné. Poľsko to bolo len po ceste, ale strašná kvalita, často dlažobné kocky. No to nebolo ešte nič proti tomu, čo nás čakalo v Lotyšsku. Samá štrková cesta, ale štrk je ešte dobrá vec. Toto bolo so šutrami, so všetkým, v podstate to bola taká jemná kamenná drvina, ale tie kamienky boli veľkosti až 5 cm, takže na cestnom bicykli to bolo fakt nepríjemné. A tak sme šli približne 130 km.

Ja sa na to, samozrejme, pýtam aj z hľadiska svetla. Boli cesty osvetlené alebo skrátka v noci bola tma?

Okolo miest osvetlené, ale potom to bolo všetko v tme. Medzi mestami vždy v tme. To si každý musel svietiť tak, ako vedel.

A aká bola teda tvoja svetelná taktika? Čím si svietil? Čo používaš? Ako to používaš? :-)

Vlani na závode v Írsku, ktorý som šiel takisto so svetlami od Fenixu, som volil taktiku powerbank. Jednoducho som sa snažil akumulátory dobíjať. Ale tu zasa vznikal problém, musel som vždy niekde zastaviť, aby som powerbanky dobil. Mal som aj náhradné akumulátory, takže sa dali vystriedať, ale náhradnými akumulátormi nepokryješ celých 8 dní závodu, to by som ich musel viezť aspoň kilo. Preto som bol v Írsku nútený zastavovať na nabíjanie. To ma značne limitovalo a rozhodol som sa to tento rok vyriešiť inak. Do predného kolesa som si zaobstaral vstavané dynamo, ktoré sa zapojí do USB hubu a ten generuje štandardizované USB napätie (5V a 1 A). V ňom sa nabíjalo všetko vrátane akumulátorov do Fenix BC30, čo je moje hlavné svetlo.

Fenix BC30 v dobrej spoločnosti

Aké si u neho používal režimy?

Režimy som používal skôr nízke. Ono má 4 režimy stáleho svietenia + krátkodobý burst a blikanie a ja som najčastejšie jazdil na dvojku (200 lúmenov - pozn. Kronium). Tá dodávala dostatok svetla a zároveň som šetril energiu v akumulátoroch. Cez deň som nabíjal napríklad mobil a svetlo svietilo a druhý deň zase akumulátory zo svetla. Na nabitie jedného akumulátora 18650/3500 mAh som potreboval približne 5 hodín jazdy. Keď som jazdil na dvojku, tak mi za noc ubudlo z oboch akumulátorov cca 30% a za 5 hodín to bolo späť.

A taká úroveň svetla stačila?

Stačila. Tam je perfektné to, že si môžeš cez diaľkový spínač pustiť krátkodobo diaľkové svetlo, takže ak bolo niečo neprehľadné, tak som si preblikol. Alebo naopak, keď ma bolo málo vidieť a protiidúce autá nevypli diaľkové, tak som im pustil aj ja diaľkové a oni to s radosťou vypli. :-) Jazdím veľa v noci aj po Čechách a príde mi, že trojka (500 lúmenov - pozn. Kronium) už je pre autá dosť oslňujúca, takže je lepšie jazdiť na dvojku a na trojku prepnem, keď idem do off roadu. Na ceste si ju zapnem len keď viem, že už jazdí len málo áut, pretože na BC30 sa režimy neprepínajú tak ľahko.

A počas závodu ste sa niekam do off roadu dostali?

Do off roadu sme sa dostali, ale boli to v podstate tie štrkové cesty, takže to nebol úplne off road. Ale v Lotyšsku a Estónsku to bolo celkom často.

Aké máš doplnkové svetlá?

Na prilbe mám vpredu Fenix HL50 (aktuálne si Aleš vybral, ako náhradníčku tejto čelovky, novinku z našej dielne – Fenix HM51R Ruby) a vzadu Fenix CL09. HL50 je mojím pohotovostným svetlom. Potrebujem mať aj takéto svetlo, pretože keby sa mi s bicyklom čokoľvek stalo, tak aby som si mohol svietiť na opravu, na ktorú potrebujem obe ruky voľné. Pohotovostné svetlo mi zároveň pomáha aj s hľadaním miesta, kde budem spať. Alebo napr. v Írsku, keď mi raz došlo hlavné svetlo, tak som potom svietil aspoň čelovkou na helme. Ale to som tentokrát nepotreboval.

Vpredu Fenix HL50 a vzadu Fenix CL09

Povedal si mi aj o peknom využití CL09 :-) ...

To bolo super, pretože CL09 som mal v držiaku na zadnej strane helmy a používal som ju hlavne ako červené svetlo, ktoré bolo skvelé tým, že svieti na 360 stupňov, čo je perfektné. Neviem prečo všetci robia zadné svetlá len smerové, t.j. svietiace len v jednom smere, a ty musíš stáť priamo za ním, aby si niečo videl. Zato CL09 svieti do všetkých smerov, takže je ma dobre vidieť aj z boku. A naviac, keďže je to lampáš, vie svietiť aj nabielo. Potom som zistil zaujímavú vec, v Poľsku bolo hrozne veľa komárov, a keď som si svietil čelovkou na hlave, tak všetky tie komáre šli na mňa a začali ma štípať. Tam som rozsvietil túto lapmičku nabielo, helmu zavesil na vetvu a ona mi osvecovala celý priestor. Ja som si pripravoval veci na spanie a komáre veselo lietali k lucerne na strome. Ostatní pretekári sa o to riešenie dosť zaujímali. :-)

Dotkli sme sa témy nabíjania. Aj medzi cyklistami sa rieši, či sú lepšie jednorázovky alebo nabíjacie?

Za mňa určite nabíjacie. Pretože tie jednorázovky nemusíš rýchlo zohnať, a hlavne keď sú to nejaké špeciálne baterky. Napr. do HL50 to musí byť CR123A. Tá sa dá ešte relatívne zohnať na nejakých lepších benzínkách, viem, že v Írsku som ju párkrát kupoval.

No na tých benzínkách ide vždy skôr o tužkovky, no žiadne poriadne cyklosvetlo na tužkovky nie je.

Presne tak, to nebude mať taký výkon, aby to vedelo aspoň 600 lúmenov.

Na druhú stranu máme zase BC30R, ktorá je nabíjateľná so vstavaným akumulátorom.

A to je pre mňa jej nevýhoda. Pretože aj keby mi batéria došla, ja potrebujem ďalej svietiť a ísť. S BC30 môžem mať náhradné akumulátory. Nakoniec som si so sebou viezol len jeden a používal ho ako powerbanku cez nabíjačku Fenix ARE-X11. Ale pre mňa je proste jednoduchšie si ten akumulátor vytiahnuť a dobíjať ho. Pri týchto diaľkových pretekoch si jednoducho vstavaným akumulátorom limitovaný. Keby som išiel napr. na offroadové preteky, tak tam dynamo použiť nemôžem. Aby nabíjalo, potrebuješ ísť aspoň 10 km za hodinu, no keď pôjdeš nejaké MTB preteky, tak do kopcov to nebudeš dávať, a vlastne ju nikdy nedobiješ. U BC30, keď ti dôjde šťava, vymeníš akumulátory a máš to vyriešené.

Keď sme sa pozerali na počasie, tak počas pretekov ste mali konštantné horúčavy.

Áno.

Takže sa asi veľmi nedá hovoriť o tom, ako sa svetlá správali v rôznych poveternostných podmienkach, pri rôznych výkyvoch počasia.

Dážď ma dostihol až v Estónsku, čo bol 7 - 8 deň toho závodu, ale bolo to cez deň, takže to bolo v pohode. Horúčavy nás sledovali až do Fínska, čo bolo trochu prekvapenie, pretože sme počítali s chladom. Za deň som ušiel priemerne tak 370 km a tak som v podstate za jeden deň došiel niekam, kde už bola zima. Ja som si to stále nepripúšťal, myslel som si, že som len unavený. Ale už bola skutočne zima. Ráno som sa zobudil a bolo mínus jedna. Tam už som vytiahol páperku. Bola fakt kosa.

A zažili ste niečo také aj pri závode Írskom?

V Írsku, tam to bolo inak. Neustále pršalo, boli hmly, strašný vietor atď. A to je ďalší dôvod, prečo je hrozne dôležité mať kvalitnú čelovku z hľadiska odolnosti. Nielen kvôli nárazu, keď niekde spadne, ale hlavne kvôli vodotesnosti. Ja som napríklad veľa riešil zadné svetlo, pretože Fenix zatiaľ zadné svetlo nevyrába. A iné nikdy nevydržali, tam sa voda dostala. Keď pršalo dva dni, tak tá voda sa tam jednoducho predrala aj keď každé má aké-také tesnenie. To bol aj dôvod, prečo som tak neštandardne riešil zadné svetlo a prečo sme tam dali nakoniec CL09. Tá to vydržala úplne v pohode.

Tá to vydržala?

Ja som sa napríklad s tou CL09 aj kúpal. Prvé dni boli strašné horúčavy. Keď som prechádzal Šumavou z Nemecka do Česka, boli tam také stúpaky a tak strašné teplo, že keď som to vyšiel hore, mal som pocit, že tam exnem. Zhodou okolností tadiaľ tiekol potok. Zložil som len vršok dresu a išiel sa do toho potoka vykúpať. Neuvedomil som si, že mám stále na sebe helmu, kde som mal vpredu čelovku a vzadu CLku, normálne som sa s tým vykúpal a v pohode. Perfektné je, že sa človek o to nemusí starať a vie, že to bude fungovať stále.

A čo hmla?

V hmle, v Írsku bola skôr taká dážď hmla, človek musel jednoducho spomaliť. Aj to svetlo je skoro nevýhodou a je potrebné ho stlmiť. Ono by bolo potrebné tú hmlu podsvecovat, mať hmlovky ako v aute. Pretože keď máš svetlo v úrovni očí, tak ti to osvecuje tú blízku hmlu a ty nevidíš nič. To je problém napríklad aj pri bežeckých pretekoch. Pri behu v hmle obyčajne čelovku zložím, držím ju v ruke a podsvecujem hmlu.

Čo u toho bicykla asi veľmi nejde.

To veľmi nejde, takže buď sa musí svetlo čo najviac sklopiť alebo ho stlmím. Pretože čím viac lúmenov namieriš do bielej tmy, tým viac sa oslepíš. Takže skôr menej svetla a pomalšie.

Vyskytol sa počas pretekov alebo aj počas prípravy a tréningu nejaký problém so svetlom, s ktorým si nepočítal?

Nevyskytol sa problém so svetlom, ale práve s dobíjaním. A to som bol rád, že som sa rozhodol pre akumulátorové svetlá. V priebehu pretekov mi vypadol konektor od kábla, ktorý spája dynamo s USB hubom. Nevšimol som si to a myslel som si, že sa rozbil skôr USB hub. Tu som si uvedomil, aký by to bol prúser, keby som mal svetla poháňané priamo dynamom. Pretože sa dajú kúpiť aj také svetlá, ktoré sú poháňané dynamom priamo. Potom ale odíde dynamo, nesvietiš ani nedobíjaš a máš dva veľké problémy. Takto, keď som mal svetlá s dobíjanteľnými akumulátormi, no dobre, nešlo mi dobíjať, ale stále som mohol svietiť.

Čo by mohol Fenix na svojich svetlách zlepšiť?

No určite by mohol začať robiť zadné svetlá, čo je taká najväčšia slabosť. CLka je dobrá, ale v červenom móde má len 5 lúmenov, čo nie je moc. Keby som si mohol dať dozadu napríklad 50 lúmenov, tak by to bolo úplne ideálne. Viac nie je treba, to už by zase každého oslepovalo. Takže zadné svetla od Fenixu by sa hodili, keď robia tak skvelé tie predné.

Fenix už na ňom pracuje. Pod označením BC05R by malo byť na trhu na konci roka. Ďakujem za rozhovor.