Trabantia cesta tam a zase späť s čelovkami Fenix

"Vyzbrojíme Žltý cirkus na ďalšiu výpravu našimi čelovkami!", Obchoďáčka Majka stála vo dverách a hľadela na nás ostatných svojím obvyklým širokým úsmevom a zrejme sa aj trochu bavila pohľadom na naše vyjavené tváre. Žltý cirkus sme samozrejme poznali, táto partia, ktorá na dvoch Trabantoch, jednom Maluchovi a Jawe jazdí svetom, sa veľmi presne hodí do našej predstavy, ako svoje chlapčenské sny prežiť namiesto toho, aby ste ich nechali len tak rozplynúť. No ale ako to tá ženská preboha zase myslí?

Himalájsky priesmyk Taglang la (5329 m n.m.), najvyššie miesto, kam kedy vyšlo dvojtaktné auto

Keď nám v hrubých rysoch vysvetlila obsah svojho rozhovoru s Vojtom Duchoslavom, fotografom výpravy, na tému osvetlenie trabanťáckych nocí, mali sme už úsmev na perách všetci a rozbehla sa veľká debata na tému, ktoré naše čelovky sú na takéto dobrodružstvo najvhodnejšie. Či je dôležitejší parameter vodeodolnosť alebo možnosť nabíjania, či skôr využijú veľký výkon alebo červené svetlo. Dosť diskusií, vyťahujeme mapu!

Mapa trabantej cesty

V roku 2018 je Thajsko a hlavné mesto Bangkok úradníckym peklom, kde sa za vjazd po vlastnej osi platia tisíce dolárov. Z toho dôvodu je štart posunutý na druhú stranu Bengálskeho zálivu do Indie. Aspoň rovnobežka je dodržaná. Plán je cez himalájske vrcholky doraziť do Nepálu, ďalej do Pakistanu a Číny a cez bývalú sovietsku republiku, Tadžikistan a Turkménsko do Uzbekistanu. Akonáhle prejdú uzbeckým Samarkandom, bude jasné, že Trabantom sa podarilo obísť celý svet. Potom už po ich starých stopách cez Rusko, Ukrajinu a Slovensko domov. Je to jasné, čelovky budú dôkladne preverené.

O Trabante sa vždy hovorilo, že nemôže nikdy zhrdzavieť, napriek tomu cestovať s ním po odľahlých končinách znamená byť nielen dobrý vodič, ale minimálne rovnako dobrý mechanik. Našťastie Trabant, ako dnes už istým spôsobom relikvia, nie je postihnutý elektronikou, preto ak vám v detstve urobila pod stromčekom najväčšiu radosť stavebnica Merkur, máte veľkú nádej, že uspejete aj s Trabantom. "Môžeš zo stodoly vytiahnuť starý krám, dať ho do kopy a ideš s ním napríklad 4 mesiace cez Južnú Ameriku", povedal k tomu náčelník výpravy Dan Přibáň v jednom z rozhovorov. O ďalších súčastiach výbavy však platí, že musia byť použiteľné, kvalitné a vydržať. A to platí aj pre čelovky, takže na čínsky obchod na tržnici môžete rovno zabudnúť.

Dan Přibáň a prvá noc na ceste. Klasika, už sa opravuje.

Vyťahujeme teda najsilnejší kaliber HL60R a menšiu, ale rovnako odolnú HM50R. Nabíjanie by nemalo byť problém, pridávame aj HL32R so vstavaným akumulátorom. Zoomovaciu HL40R, ktorá dokáže difúzne roztiahnuť kužeľ, by sa mala hodiť pri natáčaní. No a nakoniec pridávame aj HL26R, ktorá patrí skôr do kategórie športových čeloviek. Ale nech len ukáže, čo vie.

Medzitým sa náčelník s celým cirkusom presunul do prístavu Kochi v Južnej Indii a my začíname s napätím sledovať facebookový profil Trabantom naprieč kontinentami, ktorý sa od tejto chvíle stáva najlepším zdrojom informácií o všetkom, vrátane našich čeloviek.

Ešte šálku čaju na Taglang la a potom rýchlo dole z päťitisíc m n. m. než všetkým bude zle ako v Južnej Amerike.

Prvé použitie čeloviek. Ešte v Kochi sa na kapoty všetkých vozidiel lepia fólie s menom každého, kto podporil projekt. Nikto nesmie zostať zabudnutý, s trabanťákmi pôjdu všetci, ktorí príspeli. Technika lepenia je od austrálskej cesty vymakaná do posledného detailu a čelovky pomáhajú, aby všetko bolo napelené presne ako má, aj keď sa lepí až po tme. Žiadna extrémna záťaž, ale Fenixy sa osvedčia ako praktickí pomocníci.

Začínajú nočné opravy. Po najazdení prvých 200 kilometrov sa Babu, ako prezývajú jeden z Trabantov, zastavil. Tentokrát to vyzerá vážne. Celá partia sa snaží zistiť, čo by to mohlo byť. Teplejší odtieň svetla HL32R a HL60R, pri ktorom lepšie vnímame farby a priestor, sa pri montáži naozaj hodí. Náčelník sa pozerá aj do knihy ÚDRŽBA A OPRAVY VOZIDIEL TRABANT 600 A 601, ktorú od doby, čo im papierová splesnivela, vozia digitálne. Nakoniec pomohla metóda všetko rozložiť na súčiastky a zase zložiť späť. Motor Trabantu naskakuje.

Stretnutie s monzúnom. Babu natiekla voda do elektriny, takže nejde. Avšak ani posádka nie je príliš suchá. Sú spolu na jednej vlne. Marek, ktorý osedlal Jawu 250 Anežku, sa pred dažďom bráni jednoducho tým, že je promoknutý tak, že už viac promoknúť nemôže. Ušetrená nezostáva ani Anežka. Zrazu sa jej vyskratoval indický spínač a zhasli svetlá. Prichádza nám správa: "Práve Marekovi odpálila elektrika na Jawe a ide len s čelovkou. Vraj svieti lepšie, než Jawa." Vodotesná HL60R a ani v najmenšom nenecháva indickým monzúnom vyrušiť.

A ďalšie opravy. Repasované diely nevydržia do nekonečna. Tisíckrát rozobrané súčasti motora už vykazujú v niektorých miestach netesnosti. Trabanťáci za svitu čeloviek so švajčiarskou presnosťou vyrezávajú závity, do ktorých potom zasadia vložku upravujúcu priemer závitu na pôvodnú veľkosť. "Keby sme mali možnosť zostaviť Trabant z nových dielov, bolo by to hotové hneď", mudruje náčelník.

Operácia hnisavý vred. Že je dôležité mať na cestách čelovky Fenix sa ukáže najmä pri nočných chirurgických zákrokoch. Najprv prebehne na Facebooku improvizované lekárske konzílium. Diagnoza je jasná hneď: PILONIDAL DISEASE. Názory čo ďalej sa rôznia, na jednej strane bojazlivé publikum, ktoré radí odchod do nemocnice, a na druhej priaznivci, ktorí sa neboja porezať do živého. Improvizovaná operačná sála na kapotoe Egu (tak sa volá druhý Trabant) je nakoniec pripravená, pacient aj lekár sú vyzbrojení čelovkou. Ďalšie detaily už nie sú známe, každopádne náčelník domov dorazil živý a zdravý.

V Indii, pri chvíľkovej nepozornosti, mizne Marekovi Duranskému, druhému fotografovi výpravy, čelovka HL26R. Na mieste je operatívne riešenie a tak odovzdávame novú čelovku Mariánovi Grofčíkovi z výpravy Lada svetom, ktorá zrovna štartuje do Indie. Chlapci sa nakoniec stretli a okrem čelovky a ďalších dôležitých súčiastok do žltých diablov si predali aj nemenej dôležité informácie o ďalšej ceste, pretože prišli z protismeru, kam trabanťáci ešte len mierili.

Ako sa do toho kufra môže toto všetko vojsť? Bez čelovky sa môžete v Trabante aj stratiť. Nikto nechápe, ako sa mohli do Trabantov na austrálskej výprave zmestiť ešte dva invalidné vozíky a mnoho príslušenstva.

Do Samarkandu už to bolo len nejakých 100 km, keď sa zrazu začali z Malucha ozývať divné zvuky. Ako keby niečo veľké o niečo drelo. Honza si nasadzuje čelovku a ide do akcie. Najprv padlo podozrenie na chladiace vrtule, ale tie to neboli. Potom sa otvorí prevodovka, pretože to hučalo len vtedy, keď nebola našliapnutá spojka, ale tá tiež vyzerala v pohode. Zrejme je to tým prekliatym miestom, pretože počas pár desiatok minút na ňom zastaví aj kombajn, ktorému došla nafta a osobák, ktorému umiera motor. S Maluchom je to ale horšie, desivé zvuky z motora sa stále ozývajú a Honza, aj s pomocou zvyšného trabanťáckeho osadenstva, nie je schopný zistiť, čo to spôsobuje. Nakoniec chlapci zapriahnu Maluch za land cruiser francúzskeho páru, ktorý sa pri nich zastavil s ponukou pomoci, a vyrazia na Samarkand. Slávnostný príchod do mesta pri príležitosti obídenia sveta tak úplne slávností nebol. :-)

V meste dochádza k rozobratiu automobilu na prvočinitele a jeho spätnému zloženiu. Keď je motor a prevodovka späť, Honza otáča kľúčikom a nič, baterka je po dlhej nočnej jazde bez motora mŕtva. Ostatný teda zatlačia, motor naskočí a divný zvuk nikde. Nikto nemá tušenie, čo to bolo, ani ako to opravili, ale je to úľava!

Prečo by sa malo opravovať vo dne, keď sú k dispozícii čelovky Fenix? :-) Na fiate sa rozletelo zadná listová pružina, takže hor sa do výmeny. Prichádza k slovu veľké náčelníkove víťazstvo. Ešte v Pakistane nakúpil náhradné pružiny na jeep a tá kratšia sa po niekoľkých drobných úpravách hodí presne na Malucha.

Nakoniec prišiel čas aj na relaxačné posedenie. Rieši sa, prečo sa Triss zo Zaklínača nevolá v slovenčine Marigold, ale Ranuncul a prečo je Marigold Marigold ...a tiež iné, pre kolobeh sveta zásadné témy. Ďaleko od civilizácie za svitu čeloviek Fenix.

"Užívame si noc v pustine"

Dan Přibáň kedysi nazval svoje cestovateľské úsilie ako horizontálne horolezectvo. " ...samotná jazda je cieľom tohto projektu. Ja to často prirovnávam k horolezectvu. Veď ste furt sedeli v aute... no jasné, o tom to je, to nás baví. Sa spýtajte Lopraisa, prečo sedí v aute 14 dní od rána do večera a skáče z duny na dunu. A spýtajte sa horolezcov - z môjho pohľadu je to úplny nezmysel. Ten chlap ide v zime a do kopca. Prečo to robí? Vylezie hore a tam nič nie je. Tie naše výpravy oveľa lepšie chápu napríklad horolezci a vodáci, tým je zrejmá tá motivácia, prečo to robiť. Horolezec lezie niekam, kde nič nie je, vodák ide loďou niekam, kam jazdí vlak. Veď ak sa tam chcel dostať, tak tam mohol dôjsť vlakom. A ty si zbytočne a dobrovoľne kladieš do cesty prekážky, k tomu, aby si ich prekonal a dosiahol nejaký bod. My tým, že jazdíme na tie špičky kontinentov, tak je to horizontálne horolezectvo. Navyše na tých špičkách tiež väčšinou nič nie je. A preto nám tí ľudia rozumejú. "

Áno, rozumieme mu aj my.